Z iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa od roku 1987 vyhlasuje Svetový deň bez tabaku, ktorý má za cieľ upozorniť na riziká spojené s užívaním tabaku a jeho následkami s dopadom na jednotlivca a verejné zdravie, ale tiež vzbudiť záujem verejnosti a politikov k väčšej ochrane pred škodlivými účinkami tabakového dymu.
Tohoročným heslom Svetového dňa bez tabaku je „Tabak a srdcovo cievne ochorenia“. Fajčenie tabaku je druhou hlavnou príčinou ochorení srdca a ciev po vysokom krvnom tlaku. Užívanie tabaku je významným rizikovým faktorom pre rozvoj ischemickej choroby srdca, cievnej mozgovej príhody a ochorenia periférnych ciev. Práve na tieto ochorenia zomiera v Slovenskej republike najviac ľudí.
Cigaretový dym obsahuje približne štyritisíc rôznych chemických látok s účinkom na organizmus. Ide o pevné častice aj plyny, napríklad nikotín, dechty, oxid uhoľnatý, formaldehyd, kyanovodík, benzén, rádioaktívne polónium, močovinu, nitrozamíny, voľné radikály, čpavok, nikel, arzén, kadmium a ďalšie. Z nich viac ako šesťdesiat priamo dokázateľne poškodzuje organizmus. Cez krvný obeh sa dostávajú do celého tela, kde môžu vyvolávať najrôznejšie ochorenia.
Fajčenie a krvný obeh
Fajčenie alebo sprostredkované inhalovanie veľkého množstva cigaretového dymu niekedy dočasne ovplyvnia činnosť srdca a obehového systému. Nikotín v dyme dočasne zvyšuje tlak krvi, zrýchľuje srdcovú činnosť, ovplyvňuje množstvo krvi prečerpávanej srdcom a prietok krvi cez srdcové artérie. To tiež spôsobuje zúženie tepien v dolných aj horných končatinách. Fajčenie urýchľuje a podporuje tvorbu krvných zrazenín.
Fajčenie a kôrnatenie ciev
Tukové nánosy, ktoré sa usadzujú na vnútorných stenách ciev, spôsobujú zužovanie ciev a stratu ich pružnosti. Vtedy srdce musí pracovať ťažšie, aby pretlačilo krv cez zúžené cievy. Upchaté cievy sú najčastejšou príčinou srdcového infarktu a mozgovej porážky. Kôrnatením srdcových artérií a aorty trpia oveľa častejšie fajčiari ako nefajčiari.
Fajčenie a cholesterol
Fajčenie zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi. Fajčiari majú aj veľmi často nižšiu hladinu HDL – tzv. dobrého cholesterolu.
Choroby periférneho obehového systému
Ochorenie periférneho vaskulárneho systému je zúženie krvných ciev rozvádzajúcich krv do dolných a horných končatín. Týmto ochorením trpia fajčiari oveľa častejšie a choroba má u nich oveľa horší priebeh ako u nefajčiarov. Nebezpečenstvo vzniká najmä vtedy, ak krvná zrazenina zablokuje zúženú cievu. Výsledkom môže byť poškodenie funkčnosti cievy alebo úplné ochrnutie ruky alebo nohy. Ľudia, ktorí prestanú fajčiť, môžu neraz znížiť závažnosť tohto ochorenia.
Fajčenie a infarkt
Fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu v krvi, obezita, diabetes a telesná nečinnosť sú hlavnými rizikovými faktormi pre vznik infarktu. Ľudia, ktorí už majú vysoký krvný tlak, vysokú hladinu cholesterolu v krvi (alebo oboje), a ktorí navyše aj fajčia, výrazne zvyšujú nebezpečenstvo vzniku srdcového infarktu. Ten, kto vyfajčí balíček cigariet denne, je dvojnásobne ohrozený infarktom ako ten, kto nikdy nefajčil. Navyše ak dostane infarkt fajčiar, má nižšie šance na prežitie ako nefajčiar.
Fajčenie a bolesť v hrudníku
Anginapectoris (bolesť v hrudníku) sa objavuje, keď srdcový sval nedostáva počas námahy dosť kyslíka. To vyvolá situáciu, že srdce bije rýchlejšie. Keď sa fajčiar s anginou pectoris namáha, pocíti jej príznaky oveľa skôr ako za normálnych okolností. Často to znamená, že musí obmedziť svoje aktivity.
Fajčenie a mozgová mŕtvica
Niektoré rozsiahle štúdie poukazujú na súvislosť medzi fajčením cigariet a rôznymi druhmi mŕtvice. Vo Framingham Heart Study sa uvádza, že výskyt mozgovej príhody u mužských fajčiarov je o 40 percent a u žien fajčiarok o 60 percent vyšší, ako u nefajčiarov. Dva roky po tom, čo zanechajú fajčenie, je riziko mozgovej porážky u takýchto ľudí rovnaké ako u nefajčiarov.
Fajčenie a chronické pľúcne ochorenia
Fajčenie je hlavná príčina spôsobujúca chronickú bronchitídu a emfyzém. Tieto chronické pľúcne choroby vyvolávajú zvýšený tlak na srdce a keď sa vyvinie niektoré z ochorení srdca, môže to viesť k srdcovému zlyhaniu. Fajčenie tiež zapríčiňuje rakovinu pľúc, ústnej dutiny a hrdla.
Fajčenie a dospievajúca mládež
Čím skôr človek začne fajčiť, tým viac ohrozuje svoje zdravie do budúcnosti. Tínedžerom sa zdá riziko srdcového infarktu príliš vzdialené. No práve oni môžu trpieť kašľom, úbytkom energie a búšením srdca spôsobeným fajčením. Ak mladý človek neprestane fajčiť, tieto príznaky sa môžu časom zhoršovať a môžu viesť k rozvoju srdcových ochorení alebo chronických pľúcnych ochorení.
Cigarety s nízkym obsahom dechtu a nikotínu
Neexistujú bezpečné cigarety. Vedci nezaznamenali, že by fajčenie cigariet s nízkym obsahom dechtov a s nízkym obsahom nikotínu znižovalo ohrozenie chorobami koronárneho srdcovo-cievneho systému. Veľa fajčiarov, ktorí nahradili normálne cigarety za tie s nízkym obsahom dechtov alebo nikotínu, fajčí viac cigariet a dym vdychujú hlbšie, aby si vynahradili zredukovaný obsah nikotínu. To môže spôsobovať nové problémy, pretože decht a nikotín nie sú jediné škodlivé substancie v tabakovom dyme. Hlbšou inhaláciou dostávajú fajčiari do tela iné škodlivé látky a tak zvyšujú svoje zdravotné riziká.
Prestať fajčiť je prospešné pre zdravie v ktoromkoľvek veku, hoci čím skôr sa fajčiarsky návyk ukončí, tým sa riziko ochorení výraznejšie zníži. Pre úspešné ukončenie fajčenia je rozhodujúca pevná vôľa a odhodlanie, v prípade závislosti na tabaku však môže ísť o veľmi náročnú záležitosť. V takejto situácii môžu poskytnúť významnú pomoc nikotínové žuvačky a náplasti, ktoré znižujú abstinenčné príznaky a uľahčujú tak proces odvykania.
Pripravilo:
Oddelenie výchovy k zdraviu
Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre